To sú čriepky komunistického uvažovania. Je to v každom z nás.
Osobne peniaze už dávno neriešim, delím sa aj o posledné... vychádzam z toho, že "nejak bolo, nejak bude" a ono to funguje.
Možno raz, takto bude vyzerať všetko a celý svet, alebo tu už nebude žiadny svet ľudí. To sú zákonitosti.
Je to presný opak komunizmu kde platilo pravidlo kto nekradne okráda svoju rodinu .
Nórska konštitučná monarchia je bohatá krajina , kde je demokracia vyšperkovaná a prerozdelenie bohatstva medzi ľudí najlepšie na svete . Výborný system excelentne narábanie s financiami . Slušnosť je zrkadlom kvalitného vzdelávania a systému . Človeka vždy viac poteší keď môže druhého obdariť ako toho kto dar príjmá. Na západe sú ludia v globále lepší majú odhodlanosť pomáhať slabším oveľa väčšiu ako napríklad slovak .
Malé príjemnosti
Asi ste sa už stretli s malými búdkami, ktoré v sebe ukrývajú knihy. Tieto knihy sú voľne dostupné pre každého a každý, kto chce, si môže nejakú knihu z búdky vybrať a požičať. Jedinou podmienkou je knihu vrátiť alebo poskytnúť nejakú vlastnú.
Celkom sa mi páči takéto uvažovanie.
Obdobne to bolo aj s kalvírmi, ktoré sú občas umiestňované na staniciach a sú voľne dostupné ľuďom, aby si zahrali, spestrili deň sebe aj ostatným.
Dnes som sa pristavila pri správe:
"Nórka Inger Garåsová sa tento rok tešila z bohatej úrody jabĺk a rozhodla sa, že sa s ňou podelí. Zavesila preto časť svojej úrody na plot a ponúkla ju ostatným zadarmo.
Pre nórske noviny Drammens Tidende uviedla, že tento rok jej jablone zarodili viac ako zvyčajne, a preto na plot okolo svojho domu umiestnila asi 200 vreciek jabĺk. Tie si mohol zobrať každý, kto mal o ne záujem."
Zdroj
-------------
Takéto malé pozornosti, možnosti, príjemnosti, ktoré nikomu neubližujú a rozjasnia deň, ma vedia potešiť. Niekedy je to hoci len príjemný úsmev okoloidúceho, alebo pomoc od neznámej osoby s kufrom. Už viem, čo ma na tom vlastne priťahuje. Je to záujem. Záujem ľudí o ľudí, ktorý sa stáva bohužiaľ čoraz zriedkavejší. Nevravím, že ľudia sú menej milí alebo že sú horší. Skôr mám len dojem, že sa len menej skutočne zaujímajú o iných. A záujem neprejavia, ak na to nemajú nejaký osobný dôvod.
Z časti to aj chápem, tiež sa nezaujímam o každého, vyberám si, s kým som v kontakte a s kým sa stretávať a udržiavať kontakty nepotrebujem.
Ako ste na tom vy?