Diskusia

Igelit 10.09.2018, 09:24

Európa mení tvár

Cez víkend sa konali voľby vo Švédsku a dopadli zaujímavo. 

Štandardne vládnuca sociálna demokracia stratila významne na podpore a dosiahla najhorší výsledok za posledných 100 rokov, napriek tomu však stále dominuje s 28 percentami. Druhá skončila umiernená strana s 19timi a napokon alternatíva v podobe pravicových demokratov s raketovým nástupom = 17 percent. 

Na Švédsko sa takýto výsledok neočakával, je to veľké prekvapenie, ale iba podčiarkuje to, že tvár Európy sa mení a to nie pomaličky, ale veľmi rýchlo, ak si vezmeme v úvahu, že pred 2 rokmi aj niečo vypukla migračná kríza a strany, ktoré ju kritizujú vznikli z ničoho. V Taliansku už vládne alternatívna strana, v Nemecku útoči na jednu patinu hlasov, do volieb môže získať aj na základe posledných udalostí vačšinu, lebo už dnes tróni na druhom mieste. V Čechách deto, Okamurova strana povstala z ničoho a získala 22 percent. V Rakúsku vyhrali alternatívci a otáčajú loď, prečo sa EU veľmi hnevá a necháva ich lašovať euro tajnou políciou, majú vraj veľmi blízko k Putinovi. O Maďarsku sa nemusíme baviť. Británia deto alternatíva posilňuje, Francúzsko deto.... 


Takže máme obraz o súčasnej Európe. Alternatíva získava rýchlo popularitu aj moc, štandardné strany rýchlo strácajú. 


Jediné riešenie, ktoré štandardné strany s veľkou podporou hlavnoprúdových médii majú je, že voličov alternatívy urážajú, zosmiešňujú a hrozia im potrestaním. 


Čo si o tomto vývoji myslíte? 


Diskusia

  • 1.

    majo 10.09.2018, 12:15

    Myslím že je to logický vývoj, ľudia nechcú stratiť svoju identitu, tak siahnu po niekom inom . A neznášam pomenovania že populistický, pravicový, lavicový a podobne......

  • 2.

    majo 10.09.2018, 12:21

    Som zvedavý ako to dopadne u nás po parlamentných volbách. Vyzerá to na pat medzi súčasnou koalíciou a opozíciou, takže v hre bude najmä Kotlebova strana.......

    • 3.

      Igelit 10.09.2018, 13:08

      @majo

      Kotlebovej strany sa ľudia boja hlavne z toho dôvodu, aspoň čo čítam a počúvam, že by sme ostali izolovaní od európy. Inak by ho aj volili, len akosi nesledujú, ze strany ako je ĽSNS získavajú v celej európe a teda nejaká izolácia tým pádom nehrozí. 

      • 4.

        majo 10.09.2018, 13:19

        @Igelit

        No neviem, ja by som radšej nikam nevystupoval ale reformoval, iba ak sa ukáže že sa to nedá , tak môžu nastať úvahy , ale dnešný svet je silne prepojený a byť v nejakom zoskupení je pre nás- maličký štát, stále výhodné....EU aj Nato bez nás celkom iste bude exitovať a fungovať, ale my mimo zoskupenia už asi ťažko. Treba si pozrieť hlavne ekonomiku.

        • 5.

          Igelit 10.09.2018, 13:26

          @majo

          Mne osobne je jedno, či sa bude, alebo nebude od niekiaľ vystupovať. Ide mi o hodnoty a priority daného spoločenstva a tie sa môžu a aj menia v čase. 

          Sú krajiny, ktoré niesu v žiadnych spoločenstvách, sú menšie ako Slovensko a je im fajn. Sú tiež krajiny v spoločenstvách a nieje im fajn. To nezáleži od spoločenstva, v ktorom si, ale od teba samotného. 

          • 6.

            majo 10.09.2018, 13:32

            @Igelit

            V EU také nepoznám, ono my sme začínali pomerne nedávno oproti ostatným EU krajinám a náš rozvoj celkom dobre postupuje a hlavne vďaka EU, bez investícií, ktoré by zrejme neprišli ak by sme neboli členom by sme nemali čo vyvážať......

            • 7.

              Igelit 10.09.2018, 13:35

              @majo

              Ak by neboli investície z vonku, boli by investície zvnútra, ak by neboli peniaze, sú zdroje. Vždy je cesta a mnoho krajín to v minulosti nepopreteľne dokázalo. 

              V súčasnosti je pretláčaná mantra, ze bez peňazí sa nič nedá, to je lož. 

              • 8.

                majo 10.09.2018, 13:45

                @Igelit

                Nuž ja si to nemyslím. Nejde iba o finančnú časť investícií ale aj know-how a technologie k tomu potrebné. Investície z vnútra by boli od koho ? Veď nikto nemal zdroje ani banky......

                • 9.

                  Igelit 10.09.2018, 13:50

                  @majo

                  Peniaze sú len zdroje prerátané na určitú hodnotu. Zdroje tu sú, sú všade. 

                  Vývoj je všeobecný a nezastaviteľný. Dnes stagnuje snaď iba Islamský svet a to preto, lebo oni to majú doslova zakázané. 



                  • 10.

                    majo 10.09.2018, 13:52

                    @Igelit

                    Napríklad, chceš vybudovať z tých zdrojov čo sú podľa teba všade, modernú automobilku. Kde vezmeš tie zdroje ?

                    • 11.

                      Igelit 10.09.2018, 14:05

                      @majo

                      Utomobilka je z betónu, ocele, skla a nejakých plastov. Potom chýbajú už len ľudské zdroje, ktoré sa dajú motivovať najrôznejšími spôsobmi od naturálii, až po spoločné vlastníctvo. 

                      • 12.

                        majo 10.09.2018, 16:34

                        @Igelit

                        No, velmi sa mýliš, automobilka nie je iba hala........okaty.svg

                        • 13.

                          Igelit 10.09.2018, 18:05

                          @majo

                          Tak isto, ako pyramída, či čínsky múr niesu iba šutre nahádzané na sebe. Oboje pri tom vzniklo bez peňazí majo. 


  • 14.

    majo 11.09.2018, 08:21

    13. nuž máš bizardné názory o tom ako funguje ekonomika .

    • 15.

      Igelit 11.09.2018, 09:49

      @majo

      Ale vôbec nie majo. 

      Aby si pochopil lepšie vlastné stanovisko, napíšem príklad. 

      Ak by si sa od malička brodil v bahne, tak by ti to teraz pripadalo úplne normálne. Vravel by si a aj by si si to myslel, že brodenie v bahne je úplne normálne, samozrejmé.. Ak niekto vymýšla niečo iné, tak je predsa blázon. No niekto by ťa z toho bahna vyviedol von a ty by si s úžasom zistil, že chodenie po pevnej zemi je 100 krát lepšie. 

      Tak isto sme zvyknutí na súčasný model spoločnosti, na súčasný model ekonomiky. 

      Posledný, kto sa dokázal od tohoto modelu odtrhnúť bol Adolf Hitler, ktorý zakázal v Nemecku zahraničné banky, investície a nedostatok mariek nahradil štátnymi zmenkami. Ako vieme, tak tým naštartoval najsilnejšiou ekonomiku sveta svojho času. Tak aké bizarné?! Máš dojem, že nemci pred 2. svetovou vojnou nejako technologicky nebodaj zaostávali? 


      • 16.

        majo 11.09.2018, 13:01

        @Igelit

        Nemáš potuchy ako ekonomika v skutočnosti funguje. Kde je v tvojich myšlienkach vývoj a výskum a kto ho samozrejme platí . Porovnávať výmenný obchod s potravinami v pradávnej minulosti s vysokoprecíznymi technológiami nie je absolútne na mieste. Podľa teba je asi aj kozmická loď iba zmes kovov a plastov.....Moja otázka bola v súvislosti s dobou v ktorej žijeme, tak sem skús nepliesť dávnu minulosť. Ak to preženiem ty razíš teoriu že kozmickú loď môžem vymeniť za vajcia, mäso a zemiaky ? Teda financie na všetko potrebné okolo toho nie sú potrebné ?

        • 17.

          Igelit 11.09.2018, 14:28

          @majo

          majo, odpoveď som ti dal, že ju nedokážeš prijať je už  o inom. 

          Áno, nemci za vajcia, mäso a zemiaky budovali štát, ako aj najmodernejšiu techniku. 

          • 18.

            majo 11.09.2018, 14:34

            @Igelit

            17. súhlasím s tebou iba v tom, že nemá význam o tejto téme ďalej debatovať.....lebo to nie je prijímaní niekoho teorie ale o faktoch bežne dostupných.spokojny.svg

  • 20.

    majo 11.09.2018, 14:48

    19. nechaj tak, ak si chceš myslieť že cez výmenný obchod s potravinami sa dá vybudovať moderné automatizované hospodárstvo, tak si to mysli, ja si to nemyslím.zmurkajuci.svg

    • Zobraziť komentár

      21.

      Igelit 11.09.2018, 15:00

      @majo

      Vidíš sám, ako sa správaš majo. Vychádzam teda z toho, ze nemáš poňatia, len nechceš vyzerať hlúpo. 

      To nieje len o potravinách, je to stále o výmennom obchode všeobecne, len nie cez štandardné peniaze, ktoré už dobrých 200 rokov, čo vieme, slúžia ako prostriedok vydierania a niekto, kto má centrálnu banku vydiera zbytok sveta. Prišlo to z V.Británie, pokračuje to z USA. 

      Peniaze neznamenajú obchod. Obchod je obchod, bol tu podstatne skôr, ako peniaze a môže byť robený najrôznejšími spôsobmi. Tovar, služby, dohody, štátom garantované listiny, úľavy z daní..... je dosť spôsobov, ako nahradiť peniaze. 


      • 28.

        majo 12.09.2018, 07:40

        @Igelit

        Totálna neznalosť ako to funguje, funkcia peňazí a možnosti výmenného obchodu...Ale mysli čo chceš, nevieš dať jediný dôkaz ako by v dnešnej dobe fungoval tvoj výmenný obchod. Zabúdaš ešte na jeden fakt a to že na výmenu niečoho treba najmenej dvoch . Debata o finančnom systéme v súčasnosti a o špekulatívnych zárobkoch v ňom nie je hlavným znakom funkcie peňazí . Práve peniaze vznikli preto, že výmenným obchodom sa už rozvoj ekonomiky nedal ďalej riešiť .

    • 22.

      Igelit 11.09.2018, 15:07

      @majo

      To nieje len o potravinách, je to stále o výmennom obchode všeobecne, len nie cez štandardné peniaze, ktoré už dobrých 200 rokov, čo vieme, slúžia ako prostriedok vydierania a niekto, kto má centrálnu banku vydiera zbytok sveta. Prišlo to z V.Británie, pokračuje to z USA.

      Peniaze neznamenajú obchod. Obchod je obchod, bol tu podstatne skôr, ako peniaze a môže byť robený najrôznejšími spôsobmi. Tovar, služby, dohody, štátom garantované listiny, úľavy z daní..... je dosť spôsobov, ako nahradiť peniaze.


      • 29.

        Nadja 12.09.2018, 08:43

        @Igelit

        Vydierať sa dá hocijako, aj bez peňazí, ale výmenný obchod je desne nepraktický. Nielen že musíš predať niečo kým sa to pokazí, ale aj nájsť niečo, čo potrebuješ ... Okrem toho, premiestňovanie tovaru a pod.

        V medzidobí sa používali komodity ako platidlo, napr. ryža,  je ľahko dávkovatelná, trvanlivá a pod. Predal si mäso, a za to nakúpil ryžu. Ale tu nepotrebuješ, tak si hladal niekoho, kto potrebuje ryžu a ty si chcel napr. tvaroh, ale ten nik nemal a tak si za ryžu nakúpil ovos, ktorý potreboval ten, čo mal ten tvaroh... už vidíš tie problémy?

        • 30.

          Edo 12.09.2018, 11:40

          @Nadja

          Presne tak preto mali peniaze už kelti na našom uzemí na ktorých bolo i písmo . Výmenný obchod tak v dobe kamennej

      • 31.

        majo 12.09.2018, 11:47

        @Igelit

        Naivné myšlienky na dnešnú dobu, výmenným obchodom sa dá maximálne vymeniť žrádlo, aby bolo čo jesť a tým to aj končí. Za kolko ton uhoriek by si menil automobilku ?smejo.svg a ešte s kým ?

        • Komentár bol administrátorom stránky zmazaný.

  • 23.

    Edo 11.09.2018, 15:15

    Napríklad socík vo venezuele

    • 24.

      Igelit 11.09.2018, 15:27

      @Edo

      Skôr socík v Nemecku, ktorý takmer dobil Európu. Nebyť toho, ze šli nemci do vojny, mohli ju dobiť ekonomicky. 

  • 25.

    Edo 11.09.2018, 15:39

    nacizmus - narodný socializmus v Nemecku by sa k rozpútaniu druhej svetovej vojny neodhodlal keby nemal spojenca ZSSR. Čiže upresnime si historický fakt vzniku 2 svetovej . Keď ZSSR ruka v ruke s Nemeckom zaútočili na Poľsko a anektovali podľa dohody Paktu Ribbentrop - Molotov Poľské uzemie .


    Zmluva bola podpísaná v Moskve s dátumom 23. augusta 1939. Pomenovanie paktu vzniklo z priezvisk dvoch ministrov zahraničných vecí: Joachima von Ribbentropa a Vjačeslava Molotova. Stalin bol osobne prítomný. Rokovanie sa začalo hneď po prílete von Ribbentropa. Rozpory boli minimálne. Hitler bol telefonicky informovaný Ribbentropom a jeho územné požiadavky boli do zmluvy zapracované. V skutočnosti bola zmluva podpísaná až 24. augusta o 2 hodine ráno a po podpise nasledovala oslava. 


    Vtedajšia komunistická propaganda zmluvu obhajovala ako úsilie ZSSR vyhnúť sa vojne medzi Nemeckom a Spojeným kráľovstvom. Neskôr bol Pakt zatajovaný alebo interpretovaný tak, že Stalin sa dal oklamať napr.: Hitler bral pakt ako nezáväzný, pričom pre Stalina tento pakt znamenal istotu.


    Fakticky si zmluvné strany medzi sebou tajne rozdelili sféry vplyvu v Poľsku, ktoré potom 1. septembra 1939 napadlo Nemecko zo západu a o 17 dní neskôr Sovietsky zväz z východu a to napriek tomu, že stále platila poľsko-sovietska zmluva o neútoční. Východ a západ Poľska delili rieky Visla - Narev - San (tzv. demarkačná línia alebo čiara). Išlo o štvrté delenie Poľska v histórii. Sovieti vpadli do Poľska s odôvodnením, že sa krajina zrútila a že prišli chrániť civilistov. Keď Poliaci kládli odpor, napríklad vo Vilniuse či v Grodne, tak ich Červená armáda postrieľala. Po obsadení Poľska usporiadali Nemci a Sovieti spoločnú vojenskú prehliadku v Brest-Litovsku. Pobaltské štáty - Lotyšsko, Estónsko a Fínsko sa podľa dohody dostali do sféry vplyvu ZSSR. Litva mala mať zvláštne postavenie a mesto Vilnius miestom záujmu oboch zmluvných strán.


    Vo svete je na výročie podpisu paktu antikomunistami pripomínaný Deň obetí nacizmu a komunizmu 


    Text celej dohody (v ruštine a nemčine) bol tajný. Informácie o ňom a tajných dodatkoch získali napríklad Američania pomerne rýchlo vďaka špionáži (aj vďaka diplomatovi Hansovi Heinrichovi Herwarthovi). Nemecký originál bol zničený počas vojny avšak Američania v roku 1948 zverejnili kópiu, ktorú dal na mikrofilm urobiť Ribbentrop. V roku 1993 zverejnili kópie ruských originálov[6] z archívu KSSZ, ktoré sa dostali na verejnosť v roku 2007


    https://sk.wikipedia.org/wiki/Pakt_Ribbentrop-Molotov


    • 26.

      Edo 11.09.2018, 15:41

      @Edo

      Dodám ešte že od totálne skazy ZSSR zachranila iba gigantická pomoc z USA lend lease .


      Po napadnutí ZSSR sa krajina v lete a na jeseň 1941 dostala do ťažkej vojenskej situácie, ktorú sťažoval fakt, že nacisti okupovali najbohatšie a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejšie časti krajiny. Situácia sa zhoršila v priebehu roku 1942, kedy bol napadnutý Stalingrad, prerušené vodné spojenie po Volge, pričom bola vyradená ďalšia veľká obilnica a ropné polia v Predkaukazsku. V tomto období sa Sovietsky zväz nachádzal vo veľmi ťažkej situácii. Napriek tomu, že mnohí autori tvrdia, že pomoc západných Spojencov stále vo veľkom množstve neprichádzala, takže krajina zápasila s nacistami vlastnými prostriedkami,[3] bol prínos Lend-Lease nezanedbateľný. Je nesporným faktom, že Sovietsky zväz bol dlhú dobu jedinou krajinou, ktorá viedla proti Nemcom pozemnú vojnu na európskom kontinente. Napriek tomu, že veľká časť pomoci, ktorú západní Spojenci poskytovali nemala priamy vojenský charakter, resp. nebola zbrojného charakteru, no mala pre ZSSR nesmiernu cenu, čo bolo neskôr zo sovietskej strany bagatelizované.

      Je nutné poznamenať, že obchodná spolupráca najmä amerických odborníkov na industrializáicii ZSSR prebiehala počas celých 30. rokov.[4] Obdobie druhej svetovej vojny, presnejšie obdobie po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom bolo napokon jej koncentrovaným záverom. Napr. Sovietmi vyrábané osobné a nákladné automobily pred rokom 1941 GAZ-A, GAZ-AA boli licenčne vyrábané vozidlá Ford Model A, Model AA; nákladný automobil ZiS-5 bol licenciou amerického Autocar Dispatch Model SA a pod.

      Dodávky zo Spojených štátov a ďalších Spojencov Sovietskemu zväzu uľahčili zásobovaciu situáciu a odľahčili ťažko skúšanej vojnovej ekonomike. Jednalo sa o napr. o dodávky potravín. Do ZSSR boli dodávané hlavne vysokokalorické potraviny (za kritické roky 1941 - 1942 to bolo napr. 50% spotreby cukru, zeleniny, 40% spotreby tukov, 100% spotreby sušených a koncentrovaných potravín, čokolády a pod.)[5]

      Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov.[1] Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov.[6] Významné boli dodávky kovov, najmä ocele, ktoré umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní.

      Veľký význam Spojeneckej pomoci krajine hodnotili kladne Stalin, Žukov[7] aj Mikojan, ktorý bol počas vojny zodpovedný za zásobovanie Červenej armády. V neskoršom povojnovom období sa však sovietska histografia stavala k tejto pomoci viac kriticky. Sovietsky zväz nakoniec zaplatil len okolo 722 miliónov dolárov a väčšia avšak nie celá časť dlhu bola krajine podobne ako ostatným odpustená. https://sk.wikipedia.org/wiki/Lend-Lease