sorry za chyby :)
Diskusia
Diskusia
-
-
Krajský súd vymyslel hovadinu, mám terasu s osvetlením, ktoré ovládam ja a je napojené na moju sieť. Podľa toho rozsudku by mi mali platiť všetci nájomníci tak ako spoločne platíme za osvetlenie spoločných priestorov ???????? Je to právnický nezmysel. Súhlas ostatných nájomníkov pri prestavbe je potrebný z iného dôvodu, jednak niekto- statik musí posúdiť vplyv zmeny na budovu a jednak estetický dojem domu odsúhlasený v projekte príslušným úradom sa mení. Úplne chybné, nekvalifikované rozhodnutie.......
-
Tiež sa mi to zda byt divne, ale takto to je. Nevymyslel to krajsky sud, ani Najvyssi sud, ktory prvy rozsudok Krajskeho sudu potvrdil. Sudy nevymyslaju zakony, iba ich vykladaju.
-
Možno ich vykladajú blbo. Logia ani terasa vôbec nemajú znaky spoločných priestorov . To mal posúdiť odborník v danej oblasti a nie sudca.Zákony vymýšľajú právnici a tak to aj niekedy vyzerá.
-
Súd vychádzal z tohto paragrafu (§ 10 ods. 3)
"z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónova lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Popreklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fonduprevádzky, údržby a opráv."
........................
Z odôvodnenia:
"6.30 Výkladom ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. <. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dospel najvyšší súd k záveru, že zákonodarca do spoločných častí domu zahrnul aj balkóny a loggie, čím potvrdil záujem všetkých spoluvlastníkov spoločných častí domu na ich funkčnosti, stabilitea vzhľade. Skutočnosť, že § 10 ods. 3 cit. zákona stanovil, že z fondu prevádzky, údržby a opráv safinancujú aj opravy balkónov a loggií potvrdzuje, že zákon ich pokladá za spoločné časti bytového domu,inak by nebol dôvod spoločne sa podieľať na financovaní údržby a opráv lodžií vo výlučnom vlastníctvevlastníkov bytov. Napriek tomu, že lodžia je prenechaná do výlučného užívania vlastníkov bytu, na ktorýje stavebne naviazaná, neprináleží k bytovej jednotke, ale ide o spoločnú časť bytového domu. Podľa názoru najvyššieho súdu lodžia má špecifické postavenie, pretože užívať ju môže len vlastník bytu, priktorom sa nachádza, zároveň je však súčasťou obvodového plášťa bytového domu, má vodorovné ajzvislé nosné prvky, a preto v tomto prípade jej zaradenie medzi spoločné časti bytového domu má svojeopodstatnenie."
Zdroj: Rozsudok NS SR zo dňa 05. 12. 2017, sp. zn. 4Sžk/6/2016
-
Iste, strecha nad mojím bytom nie je iba moja, rovnako terasa funguje aj ako strop pre byty podomnou.Ibaže to je iný druh tkz., spoločného vlastníctva majiteľov bytov v činžiaku . Lenže je to súčasť môjho bytu a moje súkromné vlastnícvo uvedené v zmluve o kúpe bytu. Teda ide skôr o nejaké vecné bremeno umožniť v prípade potreby prístup na opravu. Tým zákonom ide o akési vyvlastnenie súkromného majetku, čo je myslím protiústavné. Rovnako pri predaji bytu- to mám kupcovi napísať že balkon nie je súčasťou jeho kúpy bytu ? Prípadne zhromaždenie vlastníkov bude rozhodovať či ten byt smiem predať aj s balkónom ?
Pre panelákových
Mnoho ľudí ani netuší, že lodžia alebo balkón, ktorý prináleží k ich bytu, im v skutočnosti nepatrí a berie sa ako spoločná časť domu.
S tým súvisí napríklad aj povinnosť majiteľa bytu sprístupniť lodžiu, resp. musí strpieť, ak lodžie a balkóny prerábajú (ak to bolo odsúhlasené na schôdzi).
Aj v tomto prípade majitelia, ktorí si dali zrejem na vlastné náklady svoju lidžiu zaskliť, museli strpieť jej stavebné úpravy.
"S poukazom na ust. § 2 ods. 4 a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorov krajský súd dospel k záveru, že lodžia nie je príslušenstvom bytu. Uviedol, že lodžia v bauringovom type obytného domu je pôdorysne vymedzená obvodovým murivom, ktoré je zároveňzvislou nosnou konštrukciou bytového domu a lodžiová doska je vodorovnou nosnou konštrukciou. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a v súvislosti s § 2 ods. 4 citovaného zákona nemôže byť pretolodžia vo výlučnom vlastníctve žalobcov, ale tvorí spoločnú časť obytného domu."
Zdroj: Rozsudok NS SR zo dňa 05. 12. 2017, sp. zn. 4Sžk/6/2016