Prečo ľudia potrebujú konšpiračné bludy
Tento článok vychádza v tradičnom médiu, jeho autor má teda určite vymytý mozog, prípadne je dobre zaplatený vplyvnými kruhmi, aby nepríjemné pravdy prezentoval ako konšpiračné bludy. Veríte prvej vete? Ak áno, tak veríte autorovi, ktorému vlastne neveríte. Ale to nič.
Výskumy dokázali, že ľudia sympatizujúci s konšpiračnými teóriami dokážu dôverovať aj úplne protichodným tvrdeniam. V ére nových médií sa konšpiračným teóriám darí lepšie ako kedykoľvek predtým. Nepodliehajú im len nevzdelanci, vedia strhnúť aj rozhľadených. Prečo? Pretože ľudia ich jednoducho potrebujú.
Keď kognitívny vedec Stephan Lewandowsky z University of Western Australia minulý rok napísal pre magazín Psychological Science článok o konšpiračných teóriách, zmienil sa aj o dôvode, prečo im ľudia veria. „Je viac faktorov. Paradoxne, pravdepodobne najdôležitejší je ten, že dodávajú ľuďom pocit kontroly. My totiž nenávidíme náhodnosť. Máme hrôzu z toho, že náš život môžu zlikvidovať úplne náhodné okolnosti. Konšpirácie sú mechanizmus proti tomuto strachu. Už to zrazu nie je náhodnosť, zrazu môžeme niekoho obviniť,“ povedal austrálsky profesor v rozhovore pre Salon.com.
Nové médiá v tomto prípade konšpiračným teóriám pomáhajú hneď na niekoľkých frontoch. V prvom rade umocňujú spomínaný pocit náhodnosti. Pravda je taká, že strašné veci sa celkom náhodne stávajú každý deň. A ľudia sa nimi radi nechávajú deptať, dokonca si z množstva mediálnych kanálov zámerne vyberajú tie, ktoré im núkajú práve tento výsek reality. Po čase si však potrebujú zložitý a krutý svet nejako zjednodušiť alebo vysvetliť, a tak niektorí uveria konšpiračným teóriám. Internet im dnes pre každé domnelé sprisahanie neponúka jeden, ale hneď celú sériu článkov a stránok, ktoré ich utvrdzujú, že je to naozaj tak.
S nástupom sociálnych médií ich navyše v konšpiračnom presvedčení neuisťujú len články a weby neznámych autorov. Pod príspevkami sa môžu virtuálne potľapkávať po pleciach aj spolu so známymi, ktorí sa odvážia vyjsť so svojím presvedčením na verejnosť práve preto, že vidia, že to robia aj niektorí ich kamaráti na Facebooku. Keď potom dostanú konšpirácie z času na čas priestor aj v médiách, ktoré sú považované za seriózne (čo sa, žiaľ, občas deje aj na Slovensku), zistíme, že druhé desaťročie 21. storočia môžeme pokojne nazvať zlatou érou konšpiračných bludov.
Imúnne proti dôkazom
Aby sme sa vyhli nedorozumeniam. Čo je vlastne konšpiračná teória? Podľa jednej z definícií je to názor, že skupina ľudí alebo organizácií pracuje v utajení na nejakom (obyčajne skazonosnom) pláne. V 21. storočí sa vďaka ich rozmachu začalo venovať analýze údajných sprisahaní množstvo odborníkov. Veľká časť z nich sa zhoduje na tom, že človek, ktorý verí v jednu konšpiračnú teóriu, má tendenciu uveriť aj v iné, hoci spolu absolútne nesúvisia. Povedzme človek, ktorý verí, že teroristický útok z 11. septembra 2001 bol v skutočnosti dielom americkej vlády, skôr uverí aj teórii, že princeznú Dianu zabila britská tajná služba.
https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/306261-preco-ludia-potrebuju-konspiracne-bludy/
Prečo ľudia strácajú racionálne myslenie , ale uveriť v najhlúpejšie bludy nemajú problém ?
Diagnóza: konšpirátor
Sú medzi nami a je ich stále viac. Ľudia trpiaci zákernou civilizačnou chorobou, ktorá sa šíri rýchlejšie ako nový lament od Adama Ďuricu v slovenských rádiách. Jeden konšpirátor dokáže zasmradiť dovtedy úplne zdravú internetovú diskusiu, ba dokonca touto pliagou nakaziť aj ostatných. Ale kto títo ľudia sú, prečo to robia a ako s nimi bojovať?
Príčiny
Paranoia
Každý jav má svoju príčinu a tie zlé veci samozrejme tiež. Väčšinou tú, že ľudia sú dementi a robia zlé rozhodnutia. Ale priznať si, že som idiot a robím blbosti si vyžaduje väčšie gule, než tvrdenie, že existujú nejakí ONI, ktorí robia TO, a preto sa máme zle. A pocit, že som pre niekoho tak veľmi dôležitý, aby mi ubližoval je tiež na nezaplatenie. Inak existuje aj tzv. pronoia, ktorá by sa dala charakterizovať ako opak paranoie, t.j. že existuje nejaký vyšší plán tajomných mocností, ktoré neustále pracujú na tom, aby sme sa mali dobre. Ale konšpirátorov s pronoiou som ešte nestretol.
Pocit menejcennosti
Ste priemerný až podpriemerný trtko, ktorého neberie vážne ani vaša vlastná čivava a naposledy vás počúvali na domovej schôdzi, aj to iba päť sekúnd, kým vás neprekričali ostatní priemerní trtkovia? Pridajte sa ku konšpirátorom! Razom sa z vás stane rešpektovaný odborník na medzinárodné dianie a navyše člen elitného klubu zasvätených, ktorí disponujú prudko utajovanými informáciami, ktoré zostávajú bežným ľuďom skryté. A to z vás samozrejme robí oveľa lepšieho človeka, než sú ostatní. Niečo ako keď nepozeráte televízor a paštiky nakupujete v Rakúsku.
Nuda
Nedostatok činnosti spôsobuje, že ľuďom začne prepínať a prázdno v živote a v hlave treba niečím vyplniť. Nasávanie a šírenie konšpiračných teórií je preto vhodné a pritom nenáročné hobby. Case in point: ženy na materskej a rozmach antivakcinačných blábolov. Zvyšujúca sa kvalita života v civilizovanom svete na tom má tiež svoj podiel. Keby ste žili v plesnivej kartónovej krabici, na nohách mali namiesto topánok mŕtve vačice a na večeru by ste mali trojchodové menu pozostávajúce z dažďovej vody, hrsti hliny a kôry zo stromu, určite by ste nerozmýšľali, či za zlo tohto sveta môže Žid – rozsievač kúkoľa, Bodybuilderberg alebo kybernetickí nekroilumináti z Nibiru.
Klinické prejavy
Neochvejná istota v názoroch
Ako povedal Coelho beatnickej generácie Kajo Bukowski: „Problém so svetom je ten, že inteligentní ľudia sú plní pochybností a blbci zase sebaistoty". Bukowski... hm, nebude to Žid? V každom prípade neexistujú rigidnejší a menej otvorení ľudia než konšpirátori. Ja si pokojne priznám, že viem veľké hovno o tom, ako svet funguje. Naproti tomu konšpirátori to vedia úplne presne. Často vám budú síce tvrdiť, že oni iba kladú otázky. Lenže problém je v tom, že na ne od vás nechcú odpoveď, ale iba potvrdenie svojho názoru.
Selekcia informácií
Vyberať si podstatné a legitímne informácie je veľmi dôležité. Lenže u konšpirátorov je táto činnosť zautomatizovaná a sprimitivizovaná a informácie nerozdeľujú podľa ich obsahu, ale podľa zdroja. A tie sú pre nich iba dva: mainstream a alternatíva. Ak pochádza správa z tzv. mainstreamových médií a môže byť sebalogickejšia a sebavierohodnejšia, automaticky ju odmietnu. Na druhej strane bez akýchkoľvek výhrad prijmú každý hoax, nezmyselnú chobotinu zo svojho obľúbeného slobodného protiprúdneho média alebo ničím nepodložený názor iného konšpirátora. Case in point: „boeing nemohli zasiahnuť raketou BUK, lebo tá vraj letí rovnako rýchlo ako to lietadlo!" (diskusia na topkách predvčerom) Spravodajská agentúra VRAJ je síce dostatočne hodnoverný zdroj, no odhliadnuc od toho, že zistenie rýchlosti BUKu je otázkou asi trojsekundového googlenia, tak sa skúsme len tak kondične na malú chvíľu, aby nám to príliš neublížilo, logicky zamyslieť, že prečo by niekto vyvíjal protilietadlovú raketu, ktorá nedosahuje ani rýchlosť zvuku. Hmmmm????
A najväčšia sranda na tom je, že konšpirátori toto celé volajú kritické myslenie! Muhaha!
Absencia rozmýšľania
To vyššie uvedené nie je jediný bizarný paradox kajšmentkátorov. Jednak si, napriek obrovskému rozsahu svojho kritického myslenia, nejako nechcú uvedomiť, že aj konšpirácie sú dobrý biznis. Gazilióny konšpiračných webov, trilióny filmových dokumentov a teratony tlačených publikácií, ktorých autori im ani sami neveria. Áno, konšpirácie normálne ľuďom zarábajú peniaze. Ale zase nemajú také zisky ako ten s*** nenažraný farmabiznis. Preto netreba jesť drahé lieky, ale kúpiť si biorezonančné antirakovinové čípky len za 1200 éčiek alebo si dať päť procedúr organického feng-shui klystíru len po stopade. Penicilín by žrali iba neinformované ovce. A ďalej je zaujímavé, že čím dlhšie žijeme v tomto temnom orwellovskom svete otroctva a informačnej neslobody, tým ľahšie sa dá ku všetkým tým super tajným informáciám dostať. Ale to je taká malá záhada, ktorou sa konšpirátori zrejme nemajú čas zaoberať.
Liečba
Britskí vedci zistili, že presvedčiť konšpirátorov argumentáciou je takmer nemožné. Je to asi ako naučiť jesť opicu príborom. Chce to strašne veľa času a aj keď sa to podarí, tak to funguje iba chvíľu a keď na opicu nedávate pozor, tak ten príbor po čase aj tak odloží, banán hodí o zem podupe po ňom, oští ho, vzniknutú hmotu rozotrie po dlážke a zje banánovú šupku. Lebo je to tak pre ňu jednoducho prirodzenejšie. Ak to však napriek tomu skúsite, väčšinou narazíte na toto:
- podpora rôznymi autoritami, ako: to je predsa už dávno známe, že... / je veľa odborníkov, ktorí to tvrdia... alebo mám kamárata, ktorý má kamaráta a ten tam bol
- tvrdenie, že niektoré konšpiračné teórie sa v minulosti ukázali ako pravdivé, čo má asi vyvolať dojem, že nakoniec budú pravdivé všetky, alebo čo...
- obvinenia zo zaujatosti / brainwashu mainstreamovými médiami
- „chalan, ty si dobre mimo"
Môžete sa pokúsiť konšpirátorov ignorovať a tvrdiť, že vám je to jedno. Tým ale riskujete, že to pochopia ako výzvu na šírenie svojej „pravdy", lebo ako vám *** môže byť jedno, že nám zatajujú, že Mesiac je hologram???
No ale čo s nimi? Najúčinnejšou metódou je zobrať im ich pocit výnimočnosti. Keď sa prestanú cítiť ako Níjo z Matrixu, možno ich to prestane baviť. Preto sa treba tváriť, že tie super nové a tajné informácie, ktoré vám hovoria už dávno poznáte a potom to prebiť ešte väčšou krávovinou. Konšpirácie sú totiž takou mierne retardovanou formou hipsterstva, a preto keď sa z nich stane mainstream (k čomu ich stále zvyšujúci sa počet zdarne prispieva), už to nebude ono. Treba však dávať pozor, aby to nevyznelo ako očividný výsmech. Napriek tomu, že detekovanie humoru nepatrí k povinnej výbave štandardného konšpirátora, niekedy motyka flašíková vystrelí a potom vám vyhodia na oči, že aj Galileovi sa všetci smiali, keď počas občianskej vojny v USA vymyslel internet. Alebo také niečo.
No a na záver – ako to s konšpiračnými teóriami skutočne naozaj pravdivo reálne je vám prezradia tí napovolanejší. Tvorcovia South Parku!